Lom desaťročia živil mesto. Ukrajoval zo seba preto, aby Mesto mohlo rásť. Tak, ako sa z jeho hmoty zväčšovalo, tak sa zväčšovala aj jazva, ktorú zanechával v okolitej krajine. Dnes nastal moment, kedy rozpínajúce sa Mesto narazilo na Lom, svojho živiteľa. 

Otázka znie:

Čo ďalej?

Možné scenáre:

1)   Mesto bude Lom ignorovať a postupne ho obkolesí, "fagocytozuje".

2)   Mesto Lom vyplní, vleje sa doň
3)   Mesto bude ďalej Lom využívať / zneužívať na riešenie svojich potrieb a problémov.

________________________________________________________________________

príklad scenára 1 - Rubislaw Quarry, Aberdeen, UK

_________________________________________________________________________________

príklad scenára 3

Toto riešenie sa snaží vyriešiť problémy oboch entít - Lomu aj Mesta. 

Z odpadu sa dnes stáva lukratívny biznis. Môžu financie za výkup odpadu vykryť náklady na stavbu betónových stien? 

Aké množstvo odpadu produkuje Praha za deň / mesiac / rok? 

Aká je kapacita jednotlivých slotov Lomu? 

Aká je jeho celková kapacita? 

Je možné tento odpad ďalej využívať?

ZADANIE

LOM ZBRASLAV_hranica mesta a krajiny

TÉZY     Témy semestrálnych úloh sledujú dlhodobé ciele ateliéru. V štyroch semestroch sa venovali problematike súčasných miest z hľadiska ich vnútorného rozvoja. Výsledky práce sú zhrnuté do projektu s názvom anastamosis - prepojené mesto (www.anastamosis.cz). Následujúce dva semestre sa zamerali na rieku Vltavu ako na verejný priestor a skúmal sa jej potenciál na témach plávajúcich domov a vltavských ostrovov. Súčasný záujem ateliéru sa zameriava na konflikt mesta s krajinou. Kladieme si otázku ako definovať hranicu mesta a krajiny. Je možné to urobiť súčasnou architektúrou? Ako revitalizovať krajinu zničenú priemyslom? Ako zaceliť tieto jazvy?

MIESTO     Lom Zbraslav - ľavý breh Vltavy

ÚLOHA A JEJ CIELE     Zbraslavský kameňolom vykrojil hlbokú jazvu do krajiny okolo rieky Vltavy. Jazva sa zacelila priestorovou štruktúrou kopírujúcou pôvodnú topografiu miesta. Táto výplň je navrhnutá rastrom z betónových stien postavených kolmo na rieku. Steny majú šírku 0,5 metra a sú v osovej vzdialenosti zhruba 12 metrov. Steny vytvárajú rovnobežné koridory - priestorové parcely na zastavanie.

Každý študent, každá študentka si môže vybrať jeden koridor (šírka 12m, dĺžka podľa umiestnenia v lome od 20 m do 650 m) a navrhne do neho vlastný objekt a funkciu, ktoré dajú tomuto miestu nový zmysel. 

PREDMET

Predmetom tohto blogu je mapovanie procesu práce v ateliéri Petra Hájka a Jaroslava Hulína. Má byť dokumentáciou vývoja projektu, má zachytávať jednotlivé vstupy a výstupy, má nastavovať zrkadlo jeho tvorcovi...

Aj cesta môže byť cieľ...

3 - - - 2 - - - 1 - - - START !