axonometria

Jedna aktuálna správa z Talianska..

sme.sk: Rím bude vyvážať svoj odpad do Holandska

Koncept

V nasledujúcej fáze som sa snažil čo to zistiť o jednotlivých procesoch v spaľovni a ich náväznosti. Uvádzam niekoľko schém činnosti spaľovní..

Principiálne všetky obsahujú rovnaký postup spracovania. V podstate sa jedná o tieto fázy procesu spracovania odpadu:

- zhod odpadu zo smetiarskeho auta do bunkra, tj. priestor na zásoby odpadu (= paliva) na 

  niekoľko dní

- vhadzovanie odpadu drapákom do kotla
- spaľovanie v kotli s prívodom vzduchu, teplo sa využíva na výrobu energie, škvára prepadáva 

  roštom, kde je z nej následne elektromagnetom vyseparované železo
- spaliny sú ďalej odvádzané do rozprašovacej sušiarne, elektroodlučovača a práčky spalín, 

  pričom vzniká tuhý odpad, popolček, kt. je nutné skládkovať

- prefiltrované spaliny sú odvádzané komínom

______________________________________________________________________________

Konceptom je teda spaľovňa s lineárnou prevádzkou začínajúcou v nižšom bode slotu a končiacou komínom v jeho hornom konci. Odpad spaľovne bude postupne skládkovaný priamo vo zvyšnom priestore slotu. Kapacita spaľovne sa určí tak, aby doba, za akú sa slot naplní, a doba životnosti technológie boli zhodné, tj. cca 50 rokov. Po tejto dobe sa technológia rozoberie, skládka sa zrekultivuje a objektu spaľovne sa priradí nová funkcia. 

______________________________________________________________________________

Prvý variant bol založený na umiestnení jednotlivých procesov spaľovne kaskádovito popri stene lomu. Vodorovný priestor slúži ako bunker (zásobník na odpad). Strop spaľovne je z betónovej dosky, na ktorú sa postupne sype skládkovaný odpad. Tým pádom sa spaľovňa vlastne postupne zahrabáva. Po ukončení prevádzky a rekultivácii môžu tieto podzemné priestory slúžiť netradičnej podzemnej galérii so začiatkom pri Vltave a vyústením do krajiny nad lomom, komín môže slúžiť ako vyhliadková veža.

______________________________________________________________________________

Druhý variant sa líši v umiestnení objektu spaľovne, namiesto dna slotu sa nachádza naopak pri jeho vrchole. Odpadové produkty priamo prepadávajú na skládku pod spaľovňou, tá sa teda podsypáva, a to až do momentu, keď vrchol skládky dosiahne úroveň spaľovne. Následne sa zrekultivuje, technológia sa rozoberie a do nosnej konštrukcie sa vloží nová funkcia - zatiaľ je v hre obytná funkcia alebo galéria.. vhodnejšia funkcia sa určite čoskoro vykryštalizuje.

______________________________________________________________________________

Na záver prikladám zopár obrázkov z nedávno zrekultivovanej skládky vo Vall d’en Joan v Španielsku, ktorá slúžila od 70tych rokov pre skládkovanie odpadu z Barcelony. Pre mňa je príkladom toho, že zo skládky môže vzniknúť zaujímavá umelá krajina.

Skládka x Spaľovňa

Pri konzultácii sme dospeli k záveru, že predmetom nebude skládka, ale spaľovňa, ktorá bude spaľovať odpady mesta v lome. Nasledovala fáza získavania informácií o spaľovňach, ich princípoch fungovania a technológiach, o vstupných a výstupných produktoch.. Pre vytvorenie predstavy môže slúžiť infografika spaľovne v Malešiciach..

Na vstupe teda máme komunálny odpad. Na výstupe máme

 

1) energiu (tepelnú alebo elektrickú, kt. môže zásobovať ostatné sloty)

 

2) škváru (produkt s uplatnením hlavne v stavebníctve ako plnivo do betónov, pri výstavbe ciest alebo ako stabilizačný materiál na skládky)

 

3) železo (produkt na recyklovanie)

 

4) popolček (odpadový materiál, nutné skládkovanie)

 

5) emisie (ďalšími procesmi môžme znížiť obsah škodlivín na hodnotu zlomku limitov)

Z toho vyplýva, že každá spaľovňa produkuje odpad, ktorý je nutné ďalej skládkovať. A tak sa definitívne vyriešila dilema, či skládku alebo spaľovňu.. oboje, spolu na jednom mieste!

Naozaj skládka?

Posledné dni som riešil v hlave, či naozaj je skládka odpadu plnohodnotným predmetom ateliérovej tvorby.. Koľko "architektúry" môže byť na skládke odpadu? 

Ak má byť architektúrou to, čo je "pekné", tak potom jej tam nie je asi veľa. Ak to, čo je "funkčné", tak potom jej tam môže byť aj viac ako toho odpadu.. 

Prečo si však vlastne myslím, že skládka v Zbraslavskom lome je niečo "funkčné" ?

Pri zisťovaní si informácií o fungovaní skládok som na internete našiel článok na blogu Rudolfa Padu, ktorý zjednodušene opisuje princíp skládok. Čo ma zarazilo bol malý obrázok so schematickým rezom skládky.. podobnosť s rezom lomu je zarážajúca..

V článku sa spomína, že..

..skládka musí byť zriadená na nepriepustnom podloží.   To máme.

..skládka sa rozdelí na jednotlivé kazety, ktoré sa postupne zapĺňajú.   Aj tie máme.

..súčasťou skládky je aj ČOV na čistenie priesakových vôd.   Kde môže byť ČOV umiestnená lepšie ako pri brehu rieky?

..odpad na skládke produkuje metán, ktorý sa môže využívať v energetike.   Výborne!


Najčastejšími problémami pri tomto semestrálnom zadaní sú: 

- Ako presvetliť hlboké priestory medzi stenami?
- Ako sa vyrovnať so zúženým priestorom?
- Ako zabezpečiť stabilitu stien?

- Skládke nevadia nepresvetlené priestory.. práve naopak.
- Skládke nevadí úzky priestor jednotlivých slotov.. práve naopak, čím užší je slot, tým skôr sa naplní a rekultivuje a taktiež tým menšia je povrchová plocha, a teda tým sa uvoľňuje menej zápachu do okolia.
- Skládka vyplní priestor medzi stenami a tým sa zvýši ich stabilita.

Zopár čísiel

Takže poďme sa trochu pozrieť na problematiku lomu a odpadu v číslach..

Na stránkach envis.praha-mesto.cz sa môžeme dopracovať k tabuľke produkcie odpadov v Prahe za roky 2002 až 2009. Chýbajú v nej data za posledné roky, každopádne, na utvorenie si obrazu o akých množstvách sa bavíme, to stačí..

Predbežne teda rátajme s hodnotou 6 000 000 t/rok (šialené číslo!). Ak chceme zistiť za aký čas sa naplní pražským odpadom celý lom, musíme poznať hustotu odpadu na skládke. Dopracoval som sa k zaujímavej tabuľke o priemernom zložení a vlastnostiach tuhého komunálneho odpadu..

Takže predpokladajme, že odpad by sa precízne zhutňoval a jeho hustota by teda bola 600 kg/m³. Tak nízke číslo ma trochu prekvapilo, a tak som si ho chcel overiť. Zistil som, že mechanicko-biologicky upravený odpad môže byť na skládke zhutnený na veľmi vysokú hustotu, asi 1,5 t/m³. K téme mechanicko-biologických úprav odpadu sa vrátim v budúcnosti podrobnejšie. Nateraz počítajme s hodnotou 1 t/m³.

Celkový objem lomu (teda všetkých slotov) je približne 12,3 mil. m³ a teda Praha by ho dokázala zaplniť celý za približne 2 roky (!).

Len tak pre utvorenie predstavy, aké peniaze sa točia v odpade, ešte prikladám tabuľku s mesačnými poplatkami za odvoz odpadu v Prahe..

Lom desaťročia živil mesto. Ukrajoval zo seba preto, aby Mesto mohlo rásť. Tak, ako sa z jeho hmoty zväčšovalo, tak sa zväčšovala aj jazva, ktorú zanechával v okolitej krajine. Dnes nastal moment, kedy rozpínajúce sa Mesto narazilo na Lom, svojho živiteľa. 

Otázka znie:

Čo ďalej?

Možné scenáre:

1)   Mesto bude Lom ignorovať a postupne ho obkolesí, "fagocytozuje".

2)   Mesto Lom vyplní, vleje sa doň
3)   Mesto bude ďalej Lom využívať / zneužívať na riešenie svojich potrieb a problémov.

________________________________________________________________________

príklad scenára 1 - Rubislaw Quarry, Aberdeen, UK

_________________________________________________________________________________

príklad scenára 3

Toto riešenie sa snaží vyriešiť problémy oboch entít - Lomu aj Mesta. 

Z odpadu sa dnes stáva lukratívny biznis. Môžu financie za výkup odpadu vykryť náklady na stavbu betónových stien? 

Aké množstvo odpadu produkuje Praha za deň / mesiac / rok? 

Aká je kapacita jednotlivých slotov Lomu? 

Aká je jeho celková kapacita? 

Je možné tento odpad ďalej využívať?

ZADANIE

LOM ZBRASLAV_hranica mesta a krajiny

TÉZY     Témy semestrálnych úloh sledujú dlhodobé ciele ateliéru. V štyroch semestroch sa venovali problematike súčasných miest z hľadiska ich vnútorného rozvoja. Výsledky práce sú zhrnuté do projektu s názvom anastamosis - prepojené mesto (www.anastamosis.cz). Následujúce dva semestre sa zamerali na rieku Vltavu ako na verejný priestor a skúmal sa jej potenciál na témach plávajúcich domov a vltavských ostrovov. Súčasný záujem ateliéru sa zameriava na konflikt mesta s krajinou. Kladieme si otázku ako definovať hranicu mesta a krajiny. Je možné to urobiť súčasnou architektúrou? Ako revitalizovať krajinu zničenú priemyslom? Ako zaceliť tieto jazvy?

MIESTO     Lom Zbraslav - ľavý breh Vltavy

ÚLOHA A JEJ CIELE     Zbraslavský kameňolom vykrojil hlbokú jazvu do krajiny okolo rieky Vltavy. Jazva sa zacelila priestorovou štruktúrou kopírujúcou pôvodnú topografiu miesta. Táto výplň je navrhnutá rastrom z betónových stien postavených kolmo na rieku. Steny majú šírku 0,5 metra a sú v osovej vzdialenosti zhruba 12 metrov. Steny vytvárajú rovnobežné koridory - priestorové parcely na zastavanie.

Každý študent, každá študentka si môže vybrať jeden koridor (šírka 12m, dĺžka podľa umiestnenia v lome od 20 m do 650 m) a navrhne do neho vlastný objekt a funkciu, ktoré dajú tomuto miestu nový zmysel. 

PREDMET

Predmetom tohto blogu je mapovanie procesu práce v ateliéri Petra Hájka a Jaroslava Hulína. Má byť dokumentáciou vývoja projektu, má zachytávať jednotlivé vstupy a výstupy, má nastavovať zrkadlo jeho tvorcovi...

Aj cesta môže byť cieľ...

3 - - - 2 - - - 1 - - - START !